Vznik súboru sa datuje od apríla roku 1972. Založili ho manželia Kužmovci vo Vysokej nad Kysucou, v osade Horný Kelčov. Horný Kelčov je osadou Kysúc, ktoré ležia v severozápadnej časti Slovenska a hraničia s Poľskou a Českou republikou. Vždy sa tradovalo, že sú "Pánu Bohu za chrbtom". Ale Boh obdaril Kysučanov neobyčajnými talentami - muzikalitou a skromnosťou. Aj preto sa deti z Kelčovanu dostali zo "zabudnutého údolia" až pod Eifellovku...

Zaujímavosťou tejto osady v údolí, okrem prekrásnej prírody, je aj to, že časť obyvateľov má v občianskom preukaze uvedené Vyšný Kelčov, časť Horný Kelčov...Na Slovensku je ešte jeden Kelčov, ktorý sa nachádza na Východnom Slovensku. 

Pôvodne bol súbor pomenovaný len ako Detský folklórny súbor ZDŠ Horný Kelčov pri MKS vo Vysokej nad Kysucou. Aj prvý vzorkovník súboru nesie tento názov vyšitý typickou kysuckou dierkovou výšivkou. Názov Kelčovan sa datuje až od rokov, keď súbor začal vystupovať mimo hraníc okresu Čadca a Slovenska. Súbor dostal meno podľa potoka osady Horný Kelčov.

Kelčov, 2008. Prítok Dybalka. 

Prvé vystúpenie sa uskutočnilo pri otvorení novej osadovej školy - ZDŠ v Hornom Kelčove. Bola to "Pasienková nálada", ňou sa to všetko začalo ....

Základná škola Horný Kelčov bola aj prvým zriaďovateľom detského folklórneho súboru Kelčovan. V roku 1980 sa jeho zriaďovateľom stalo Miestne kultúrne stredisko vo Vysokej nad Kysucou. Členmi súboru sa však stali aj deti z iných obci a miest regiónu Kysúc (Makov, Turzovka, Čadca) a ich počet presiahol v roku 1980 stovku v tanečnej zložke súboru. V roku 1982 sa zriaďovateľom súboru stalo Mestské kultúrne stredisko - Dom kultúry v Čadci. Podmienky, ktoré tu súbor za toto obdobie má sú skutočne vynikajúce.

od začiatku činnosti súboru boli problémy s materiálnym vybavením a tak sa využívali na prvé vystúpenia kroje starých rodičov. Na okresnej prehliadke v roku 1976 deti vystúpili vo vlastných krojoch, ktoré ušila vedúca súboru za pomoci spolupracovníčok z prostriedkov školy. Až po celoslovenskom víťazstve v Trenčíne v roku 1980 dostal súbor finančnú dotáciu od ministerstva kultúry, ktorú využil na materiálne vybavenie súboru. 

Ale aj tak vedúci súboru za pomoci učiteľov, rodičov a detí si sami zhotovovali kroje a rekvizity (šili krpce, šili a vyšívali kroje, zhotovovali rekvizity, siedmaci a ôsmaci si dokonca vyrobili aj jednostrunné husličky so slákom). Sám vedúci súboru si urobil trombitku.

Spomienky umeleckého vedúceho súboru Mgr. Pavla Kužmu pri 20. výročí založenia súboru, uverejnené v týždenníku Kysuce č. 49 v roku 1992:

"Myšlienka vytvoriť takýto súbor dozrievala už dlhšie v našom podvedomí. Vyplynula zo životných skúseností, z nášho účinkovania vo folklórnych súboroch Kysučan a Stavbár. Bol tu aj pedagogický záujem, vzťah k istým hodnotám a najmä- potreba a túžba po osobnej realizácii. Vonkajšie podmienky súboru boli zložité, chýbali financie, ale vnútorné podmienky, pre nás prioritné - tie boli veľmi priaznivé. Cítili sme v sebe obrovskú silu a chuť vytvoriť s deťmi niečo pekné, priviesť ich v vyšším hodnotám. "